Showing posts with label Kalidas. Show all posts
Showing posts with label Kalidas. Show all posts

Monday, October 26, 2015

Shyamla dandkam by Kalidasa

॥ श्यामळा दण्डकम् ॥
|| śyāmaḻā daṇḍakam ||
composed by kālidāsa



॥ ध्यानम् ॥
|| dhyānam ||


माणिक्यवीणामुपलालयन्तीं
मदालसां मञ्जुळवाग्विलासाम् ।
माहेन्द्रनीलद्युतिकोमलाङ्गीं
मातङ्गकन्यां मनसा स्मरामि ॥ १ ॥

māṇikyavīṇāmupalālayantīṁ
madālasāṁ mañjuḻavāgvilāsām |
māhendranīladyutikomalāṅgīṁ
mātaṅgakanyāṁ manasā smarāmi || 1 ||


चतुर्भुजे चन्द्रकलावतंसे
कुचोन्नते कुङ्कुमरागशोणे ।
पुण्ड्रेक्षुपाशाङ्कुशपुष्पबाणहस्ते
नमस्ते जगदेकमातः ॥ २ ॥

caturbhuje candrakalāvataṁse
kuconnate kuṅkumarāgaśoṇe |
puṇḍrekṣupāśāṅkuśapuṣpabāṇahaste
namaste jagadekamātaḥ || 2 ||


॥ विनियोगः ॥
|| viniyogaḥ ||


माता मरकतश्यामा मातङ्गी मदशालिनी ।
कुर्यात् कटाक्षं कल्याणी कदंबवनवासिनी ॥ ३ ॥

mātā marakataśyāmā mātaṅgī madaśālinī |
kuryāt kaṭākṣaṁ kalyāṇī kadaṁbavanavāsinī || 3 ||


॥ स्तुति ॥
|| stuti ||


जय मातङ्गतनये जय नीलोत्पलद्युते ।
जय सङ्गीतरसिके जय लीलाशुकप्रिये ॥ ४ ॥

jaya mātaṅgatanaye jaya nīlotpaladyute |
jaya saṅgītarasike jaya līlāśukapriye || 4 ||


॥ दण्डकम् ॥
|| daṇḍakam ||


जय जननि सुधासमुद्रान्तरुद्यन्मणीद्वीपसंरूढ-
बिल्वाटवीमध्यकल्पद्रुमाकल्पकादंबकान्तारवासप्रिये
कृत्तिवासप्रिये सर्वलोकप्रिये

jaya janani sudhāsamudrāntarudyanmaṇīdvīpasaṁrūḍha-
bilvāṭavīmadhyakalpadrumākalpakādaṁbakāntāravāsapriye
kṛttivāsapriye sarvalokapriye


सादरारब्धसंगीतसंभावनासंभ्रमालोल-
नीपस्रगाबद्धचूळीसनाथत्रिके सानुमत्पुत्रिके
शेखरीभूतशीतांशुरेखामयूखावलीबद्ध-
सुस्निग्धनीलाळकश्रेणिशृङ्गारिते लोकसंभाविते

sādarārabdhasaṁgītasaṁbhāvanāsaṁbhramālola-
nīpasragābaddhacūḻīsanāthatrike sānumatputrike
śekharībhūtaśītāṁśurekhāmayūkhāvalībaddha-
susnigdhanīlāḻakaśreṇiśṛṅgārite lokasaṁbhāvite


कामलीलाधनुस्सन्निभभ्रूलतापुष्पसन्दोहसन्देहकृल्लोचने
वाक्सुधासेचने चारुगोरोचनापङ्केळीललामाभिरामे सुरामे रमे
प्रोल्लसद्ध्वाळिकामौक्तिकश्रेणिकाचन्द्रिकामण्डलोद्भासि
लावण्यगण्डस्थलन्यस्तकस्तूरिकापत्ररेखासमुद्भूतसौरभ्य-
संभ्रान्तभृङ्गाङ्गनागीतसान्द्रीभवन्मद्रतन्त्रीस्वरे सुस्वरे भास्वरे

kāmalīlādhanussannibhabhrūlatāpuṣpasandohasandehakṛllocane
vāksudhāsecane cārugorocanāpaṅkeḻīlalāmābhirāme surāme rame
prollasaddhvāḻikāmauktikaśreṇikācandrikāmaṇḍalodbhāsi
lāvaṇyagaṇḍasthalanyastakastūrikāpatrarekhāsamudbhūtasaurabhya-
saṁbhrāntabhṛṅgāṅganāgītasāndrībhavanmadratantrīsvare susvare bhāsvare


वल्लकीवादनप्रक्रियालोलतालीदलाबद्ध-
ताटङ्कभूषाविशेषान्विते सिद्धसम्मानिते

vallakīvādanaprakriyālolatālīdalābaddha-
tāṭaṅkabhūṣāviśeṣānvite siddhasammānite


दिव्यहालामदोद्वेलहेलालसच्चक्षुरान्दोलनश्रीसमाक्षिप्तकर्णैक-
नीलोत्पले श्यामले पूरिताशेषलोकाभिवाञ्छाफले श्रीफले

divyahālāmadodvelahelālasaccakṣurāndolanaśrīsamākṣiptakarṇaika-
nīlotpale śyāmale pūritāśeṣalokābhivāñchāphale śrīphale


स्वेदबिन्दूल्लसद्फाललावण्य निष्यन्दसन्दोहसन्देहकृन्नासिकामौक्तिके
सर्वविश्वात्मिके सर्वसिद्ध्यात्मिके कालिके मुग्द्धमन्दस्मितोदारवक्त्र-
स्फुरत् पूगताम्बूलकर्पूरखण्डोत्करे ज्ञानमुद्राकरे सर्वसंपत्करे
पद्मभास्वत्करे श्रीकरे

svedabindūllasadphālalāvaṇya niṣyandasandohasandehakṛnnāsikāmauktike
sarvaviśvātmike sarvasiddhyātmike kālike mugddhamandasmitodāravaktra-
sphurat pūgatāmbūlakarpūrakhaṇḍotkare jñānamudrākare sarvasaṁpatkare
padmabhāsvatkare śrīkare


कुन्दपुष्पद्युतिस्निग्धदन्तावलीनिर्मलालोलकल्लोलसम्मेलने
स्मेरशोणाधरे चारुवीणाधरे पक्वबिंबाधरे

kundapuṣpadyutisnigdhadantāvalīnirmalālolakallolasammelane
smeraśoṇādhare cāruvīṇādhare pakvabiṁbādhare


सुललित नवयौवनारंभचन्द्रोदयोद्वेललावण्यदुग्धार्णवाविर्भवत्
कम्बुबिम्बोकभृत्कन्थरे सत्कलामन्दिरे मन्थरे
दिव्यरत्नप्रभाबन्धुरच्छन्नहारादिभूषासमुद्योतमानानवद्याङ्गशोभे शुभे

sulalita navayauvanāraṁbhacandrodayodvelalāvaṇyadugdhārṇavāvirbhavat
kambubimbokabhṛtkanthare satkalāmandire manthare
divyaratnaprabhābandhuracchannahārādibhūṣāsamudyotamānānavadyāṅgaśobhe śubhe


रत्नकेयूररश्मिच्छटापल्लवप्रोल्लासद्दोल्लताराजिते
योगिभिः पूजिते विश्वदिङ्मण्डलव्याप्तमाणिक्यतेज्स्सफुरत्कङ्कणालङ्कृते

ratnakeyūraraśmicchaṭāpallavaprollāsaddollatārājite
yogibhiḥ pūjite viśvadiṅmaṇḍalavyāptamāṇikyatejssaphuratkaṅkaṇālaṅkṛte


विभ्रमालङ्कृते साधुभिः पूजिते वासरारंभवेलासमुज्जृम्भ
माणारविन्दप्रतिद्वन्द्वपाणीद्वये सन्ततोद्यद्दये अद्वये

vibhramālaṅkṛte sādhubhiḥ pūjite vāsarāraṁbhavelāsamujjṛmbha
māṇāravindapratidvandvapāṇīdvaye santatodyaddaye advaye


दिव्यरत्नोर्मिकादीधितिस्तोमसन्ध्यायमानाङ्गुलीपल्लवोद्य
न्नखेन्दुप्रभामण्डले सन्नुताखण्डले चित्प्रभामण्डले प्रोल्लसत्कुण्डले

divyaratnormikādīdhitistomasandhyāyamānāṅgulīpallavodya
nnakhenduprabhāmaṇḍale sannutākhaṇḍale citprabhāmaṇḍale prollasatkuṇḍale


तारकाराजिनीकाशहारावलिस्मेर चारुस्तनाभोगभारानमन्मध्य-
वल्लीवलिच्छेद विचीसमुद्यत्समुल्लाससन्दर्शिताकारसौन्दर्यरत्नाकरे
वल्लकीभृत्करे किङ्करश्रीकरे

tārakārājinīkāśahārāvalismera cārustanābhogabhārānamanmadhya-
vallīvaliccheda vicīsamudyatsamullāsasandarśitākārasaundaryaratnākare
vallakībhṛtkare kiṅkaraśrīkare


हेमकुंभोपमोत्तुङ्ग वक्षोजभारावनम्रे त्रिलोकावनम्रे लसद्वृत्तगंभीर
नाभीसरस्तीरशैवालशङ्काकरश्यामरोमावलीभूषणे मञ्जुसंभाषणे
चारुशिञ्चत्कटीसूत्रनिर्भत्सितानङ्गलीलधनुश्शिञ्चिनीडंबरे
दिव्यरत्नाम्बरे

hemakuṁbhopamottuṅga vakṣojabhārāvanamre trilokāvanamre lasadvṛttagaṁbhīra
nābhīsarastīraśaivālaśaṅkākaraśyāmaromāvalībhūṣaṇe mañjusaṁbhāṣaṇe
cāruśiñcatkaṭīsūtranirbhatsitānaṅgalīladhanuśśiñcinīḍaṁbare
divyaratnāmbare


पद्मरागोल्लसन्मेखलामौक्तिकश्रोणिशोभाजितस्वर्णभूभृत्तले
चन्द्रिकाशीतले विकसितनवकिंशुकाताम्रदिव्याम्शुक्ष्च्चन्न
चारूरुशोभापराभूतसिन्दूरशोणायमानेन्द्रमातङ्ग
हस्मार्ग्गले वैभवानर्ग्गले श्यामले कोमलस्निग्द्ध

padmarāgollasanmekhalāmauktikaśroṇiśobhājitasvarṇabhūbhṛttale
candrikāśītale vikasitanavakiṁśukātāmradivyāmśukṣccanna
cārūruśobhāparābhūtasindūraśoṇāyamānendramātaṅga
hasmārggale vaibhavānarggale śyāmale komalasnigddha


नीलोतपलोत्पादितानङ्गतूणीरशङ्काकरोदार
जंघालते चारुलीलागते नम्रदिक्पालसीमन्तिनी
कुन्तलस्निग्द्धनीलप्रभापुञ्चसञ्जातदुर्वाङ्कुराशङ्क
सारंगसंयोगरिंखन्नखेन्दूज्ज्वले प्रोज्ज्वले

nīlotapalotpāditānaṅgatūṇīraśaṅkākarodāra
jaṁghālate cārulīlāgate namradikpālasīmantinī
kuntalasnigddhanīlaprabhāpuñcasañjātadurvāṅkurāśaṅka
sāraṁgasaṁyogariṁkhannakhendūjjvale projjvale


निर्मले प्रहू देवेश लक्ष्मीश भूतेश तोयेश वाणीश कीनाश
दैत्येश यक्षेश वाय्वग्निकोटीरमाणिक्य संहृष्टबालातपोद्दाम-
स्लाक्षारसारूणतारुण्य लक्ष्मीगृहिताङ्घ्रिपद्मे सुपद्मे उमे

nirmale prahū deveśa lakṣmīśa bhūteśa toyeśa vāṇīśa kīnāśa
daityeśa yakṣeśa vāyvagnikoṭīramāṇikya saṁhṛṣṭabālātapoddāma-
slākṣārasārūṇatāruṇya lakṣmīgṛhitāṅghripadme supadme ume


रत्नपद्मासने रन्तसिम्हासने शङ्खपद्मद्वयोपाश्रिते विश्रुते
तत्र विघ्नेशदुर्गावटुक्षेत्रपालैर्युते मत्तमातङ्ग
कन्यासमूहान्विते भैरवैरष्टभिर्वेषिते

ratnapadmāsane rantasimhāsane śaṅkhapadmadvayopāśrite viśrute
tatra vighneśadurgāvaṭukṣetrapālairyute mattamātaṅga
kanyāsamūhānvite bhairavairaṣṭabhirveṣite


मञ्जुळामेनकाद्यङ्गनामानिते देवि वामादिभिः शक्तिभिस्सेविते
धात्रि लक्ष्म्यादिशक्त्यैष्टकैः संयुते मातृकामण्डलैर्मण्डिते
यक्षगन्धर्वसिद्धाङ्गना मण्डलैरर्चिते

mañjuḻāmenakādyaṅganāmānite devi vāmādibhiḥ śaktibhissevite
dhātri lakṣmyādiśaktyaiṣṭakaiḥ saṁyute mātṛkāmaṇḍalairmaṇḍite
yakṣagandharvasiddhāṅganā maṇḍalairarcite


भैरवी संवृते पञ्चबाणात्मिके पञ्चबाणेन रत्या च
संभाविते प्रीतिभाजा वसन्तेन चानन्दिते भक्तिभाजं परं श्रेयसे

bhairavī saṁvṛte pañcabāṇātmike pañcabāṇena ratyā ca
saṁbhāvite prītibhājā vasantena cānandite bhaktibhājaṁ paraṁ śreyase


कल्पसे योगिनां मानसे द्योतसे छन्दसामोजसे भ्राजसे गीतविद्या
विनोदाति तृष्णेन कृष्णेन संपूज्यसे भक्तिमच्चेतसा वेधसा

kalpase yogināṁ mānase dyotase chandasāmojase bhrājase gītavidyā
vinodāti tṛṣṇena kṛṣṇena saṁpūjyase bhaktimaccetasā vedhasā


स्तूयसे विश्वहृद्येन वाद्येन विद्याधरैर्गीयसे
श्रवणहरदक्षिणक्वाणया वीणया किन्नरैर्ग्गीयसे

stūyase viśvahṛdyena vādyena vidyādharairgīyase
śravaṇaharadakṣiṇakvāṇayā vīṇayā kinnarairggīyase


यक्षगन्धर्वसिधाङ्गना मण्डलैरर्च्यसे
सर्वसौभाग्यवाञ्छावतीभिर् वधूभिस्सुराणां समाराध्यसे

yakṣagandharvasidhāṅganā maṇḍalairarcyase
sarvasaubhāgyavāñchāvatībhir vadhūbhissurāṇāṁ samārādhyase


सर्वविद्याविशेषत्मकं चाटुगाथा समुच्चारणाकण्ठमूलोल्लसद-
वर्णराजित्रयं कोमलश्यामळोदारपक्षद्वयं तुण्डशोभातिधूरिभवत्

sarvavidyāviśeṣatmakaṁ cāṭugāthā samuccāraṇākaṇṭhamūlollasada-
varṇarājitrayaṁ komalaśyāmaḻodārapakṣadvayaṁ tuṇḍaśobhātidhūribhavat


किंशुकं तं शुकं ललयन्तीपरिक्रीडसे
पाणिपद्मद्वयेनाक्षमालामपि स्फाटकं ज्ञानसारात्मकं

kiṁśukaṁ taṁ śukaṁ lalayantīparikrīḍase
pāṇipadmadvayenākṣamālāmapi sphāṭakaṁ jñānasārātmakaṁ


पुस्तकञ्चङ्कुशं पाशमाभिभ्रति तेन सञ्चिन्त्यसे तस्य वक्त्रान्तरात्
गद्यपद्यात्मिका भारती निस्सरेत् येन वाध्वंसनादा

pustakañcaṅkuśaṁ pāśamābhibhrati tena sañcintyase tasya vaktrāntarāt
gadyapadyātmikā bhāratī nissaret yena vādhvaṁsanādā


कृतिर्भाव्यसे तस्य वश्या भवन्तिस्तियः पुरुषाः येन वा
शातकंबद्युतिर्भाव्यसे सोपि लक्ष्मीसहस्रैः परिकीडते

kṛtirbhāvyase tasya vaśyā bhavantistiyaḥ puruṣāḥ yena vā
śātakaṁbadyutirbhāvyase sopi lakṣmīsahasraiḥ parikīḍate


किन्न सिद्ध्येद्वपुः श्यामळं कोमलं चन्द्रचूडान्वितं
तावकं ध्यायतः तस्य लीला सरोवारिधीः तस्य केलीवनं
नन्दनं तस्य भद्रासनं भूतलं तस्य गीर्देवता किङ्करि
तस्य चाज्ञाकरी श्री स्वयं

kinna siddhyedvapuḥ śyāmaḻaṁ komalaṁ candracūḍānvitaṁ
tāvakaṁ dhyāyataḥ tasya līlā sarovāridhīḥ tasya kelīvanaṁ
nandanaṁ tasya bhadrāsanaṁ bhūtalaṁ tasya gīrdevatā kiṅkari
tasya cājñākarī śrī svayaṁ


सर्व तीर्थात्मिके सर्व मन्त्रात्मिके
सर्व यन्त्रात्मिके सर्व तन्त्रात्मिके

sarva tīrthātmike sarva mantrātmike
sarva yantrātmike sarva tantrātmike


सर्व चक्रात्मिके सर्व शक्त्यात्मिके
सर्व पीठात्मिके सर्व वेदात्मिके

sarva cakrātmike sarva śaktyātmike
sarva pīṭhātmike sarva vedātmike


सर्व विद्यात्मिके सर्व योगात्मिके
सर्व वर्णात्मिके सर्व गीतात्मिके

sarva vidyātmike sarva yogātmike
sarva varṇātmike sarva gītātmike


सर्व नादात्मिके सर्व शब्दात्मिके
सर्व विश्वात्मिके सर्व वर्गात्मिके

sarva nādātmike sarva śabdātmike
sarva viśvātmike sarva vargātmike


सर्व सर्वात्मिके सर्वगे सर्व रूपे
जगन्मातृके पाहि मां पाहि मां पाहि मां

sarva sarvātmike sarvage sarva rūpe
jaganmātṛke pāhi māṁ pāhi māṁ pāhi māṁ


देवि तुभ्यं नमो देवि तुभ्यं नमो देवि तुभ्यं नमो देवि तुभ्यं नमः
devi tubhyaṁ namo devi tubhyaṁ namo devi tubhyaṁ namo devi tubhyaṁ namaḥ

॥ इति श्यामळा दण्डकम् सम्पूर्णम् ॥
|| iti śyāmaḻā daṇḍakam sampūrṇam ||


Saturday, February 7, 2015

kalidas

Kalidas
Kalidas Sanskrit language were the greatest poet and playwright. Kalidas name literally means, "servant of Kali". Kalidas were devotees of Shiva. He is India's mythology andphilosophy creating compositions of the base. Kalidasa your decking to pretty simple and melodious language containing in particular are known. They are unique andirresistable description upmaen is great. The major part of their literature and music ofhis creating an analogy not. They are also the principal literature literary juice dressing table with idealist traditions and moral values is properly taken care of. His name is immortal and their location is in diameter and Valmiki tradition.
Link to other article
Time
There is little dispute about the lifetime of Kalidas. Ashok and, according to documents obtained from the reign of agnimitra Kalidas lifetime from the third century BC to the first century is considered to be the middle. Kalidas malvikagnimitram, produced by the hero agnimitra ruler II drama written. Agnimitra was ruled in 170 by isapurva So Kalidas is considered a lifetime later. In Indian tradition are many stories associated with Kalidas and vikramaditya. It is considered one of the navratnon of vikramaditya. The secret rulers Chandragupta vikramaditya and historian Kalidas his successor kumargupt add That reign was in the fourth century. It is believed that Chandragupta II vikramaditya of Lee and his reign is considered the golden era. It is noted that in his writings, produced by Kalidas Kings except did not mention his ashraydata or an empire. The truth is that the purveyor and put up their name of their drama based on vikramorvashiyam. Did not mention a secret ruling by Kalidas. While many of the name ruler vikramaditya The poet Kalidas one of these are the Durbar. Most scholars believe that in the reign of Kalidas, produced offspring, whose reign was isapurva 100 century.
Biography
Kalidas shaklo-seeming were beautiful and there were navratnon of a Durbar of vikramaditya. But it is said that early life were illiterate and stupid in Kalidas. Kalidas married Princess of the vidyottama name. It is said that vidyottama was the pledge that anyone who beat in her will, she shastrarth with the same will marry. When vidyottama beat shastrarth by scholars all the insults hurt by some scholars have made her shastrarth Kalidas. There was silence in esoteric asks questions, vidyottama That signals his intellect muted Kalidas only would answer. Vidyottama feel that answering the question are esoteric esoteric Kalidas. For example, vidyottama question as open hand slap the Kalidas shown thought it was threatening. His answer showed the Kalidas in ghunsa, vidyottama that he is saying that they are different, though the five indriyan All are powered by a mind. Wedding of vidyottama & vidyottama Kalidas was then revealed the truth that Kalidas are illiterate. He can say to colleagues and Kalidas home back home without that true pundits come. Kalidas has true mind black goddess worship and bless them, they become knowledgeable and affluent. Enlightenment when they returned home, she called kapatam by udghatya babe khadka door (door open, Babe). Vidyottama kashchid vagvisheshaah asti and amazed by said-(find a scholar). Kalidas has vidyottama the sarsanghchalak being a Patriarch he believed and the sentence sat kavyon gave in. Kumarsambhavam is the start of the first term, from meghdutam-astottarasyam dishi is-kashchitkanta, and is the beginning of raghuvansham-vagarthaviva by.
Kalidas is also the birthplace of dispute, but given their special love for Ujjain peopleregard a resident of Ujjain. Say was murdered in Sri Lanka of Kalidas.
Compositions
Abhigyan shakuntalam Theatre major compositions: Kalidas, vikramovshiryam andmalvikagnimitram. EPIC: raghuvansham and kumarsambhavam khandakavya:meghdutam and ritusanhar
Are major drama-drama malvikagnimitram Kalidas (. and agnimitra), vikramorvashiyam(Vikram and set up their) abhigyan shakuntalam (Shakuntala's identity), and.
Malvikagnimitram Kalidas's first creation, which is the story of King agnimitra. The daughter of an exiled servant agnimitra. picture seems to love. When agnimitra, wife ofthe shows he is enticed. in prison. But incidentally, and prove its love. Princess-connection is accepted.
Abhigyan shakuntalam Kalidas's second creation caused their jagtaprasiddhi. In addition to English and German translation of the drama of the world in many languages. It is the story of King Dushyant who is one an abandoned Sage daughter shakuntala (daughter of vishwamitra's yagna Kunda and Maneka) seems to be in love with. Gandharva marriage both manages the forest. King Dushyant came back to his capital. Meanwhile, give the curse that he turned into Sage Shakuntala in disconnection which insulted the Sage himself will forget it. After much kshamaprarthana do little to soften the curse Sage Stating that the King's ring to show them everything will be missing. But the way he gathered the capital ring is lost. The situation then became more serious

कालिदास
कालिदास संस्कृत भाषा के सबसे महान कवि और नाटककार थे। कालिदास नाम का शाब्दिक अर्थ है, "काली का सेवक"। कालिदास शिव के भक्त थे। उन्होंने भारत की पौराणिक कथाओं और दर्शन को आधार बनाकर रचनाएं की। कलिदास अपनी अलंकार युक्त सुंदर सरल और मधुर भाषा के लिये विशेष रूप से जाने जाते हैं। उनके ऋतु वर्णन अद्वितीय हैं और उनकी उपमाएं बेमिसाल। संगीत उनके साहित्य का प्रमुख अंग है और रस का सृजन करने में उनकी कोई उपमा नहीं। उन्होंने अपने शृंगार रस प्रधान साहित्य में भी साहित्यिक सौन्दर्य के साथ साथ आदर्शवादी परंपरा और नैतिक मूल्यों का समुचित ध्यान रखा है। उनका नाम अमर है और उनका स्थान वाल्मीकि और व्यास की परम्परा में है।

समय
कालिदास के जीवनकाल के बारे में थोड़ा विवाद है। अशोक और अग्निमित्र के शासनकाल से प्राप्त दस्तावेजों के अनुसार, कालिदास का जीवनकाल पहली शताब्दी से तीसरी शताब्दी ईसा पूर्व के बीच माना जाता है। कालिदास ने द्वितीय शुंग शासक अग्निमित्र को नायक बनाकर मालविकाग्निमित्रम् नाटक लिखा। अग्निमित्र ने १७० ईसापू्र्व में शासन किया था, अतः कालिदास का जीवनकाल इसके बाद माना जाता है। भारतीय परम्परा में कालिदास और विक्रमादित्य से जुड़ी कई कहानियां हैं। इन्हें विक्रमादित्य के नवरत्नों में से एक माना जाता है। इतिहासकार कालिदास को गुप्त शासक चंद्रगुप्त विक्रमादित्य और उनके उत्तराधिकारी कुमारगुप्त से जोड़ते हैं, जिनका शासनकाल चौथी शताब्दी में था। ऐसा माना जाता है कि चंद्रगुप्त द्वितीय ने विक्रमादित्य की उपाधि ली और उनके शासनकाल को स्वर्णयुग माना जाता है। यहां यह उल्लेखनीय है कि कालिदास ने शुंग राजाओं के छोड़कर अपनी रचनाओं में अपने आश्रयदाता या किसी साम्राज्य का उल्लेख नहीं किया। सच्चाई तो ये है कि उन्होंने पुरुरवा और उर्वशी पर आधारित अपने नाटक का नाम विक्रमोर्वशीयम् रखा। कालिदास ने किसी गुप्त शासक का उल्लेख नहीं किया। विक्रमादित्य नाम के कई शासक हुए, संभव है कि कालिदास इनमें से किसी एक के दरबार में कवि रहे हों। अधिकांश विद्वानों का मानना है कि कालिदास शुंग वंश के शासनकाल में थे, जिनका शासनकाल १०० सदी ईसापू्र्व था।
जीवनी
कालिदास शक्लो-सूरत से सुंदर थे और विक्रमादित्य के दरबार के नवरत्नों में एक थे। लेकिन कहा जाता है कि प्रारंभिक जीवन में कालिदास अनपढ़ और मूर्ख थे। कालिदास की शादी विद्योत्तमा नाम की राजकुमारी से हुई। ऐसा कहा जाता है कि विद्योत्तमा ने प्रतिज्ञा की थी कि जो कोई उसे शास्त्रार्थ में हरा देगा, वह उसी के साथ शादी करेगी। जब विद्योत्तमा ने शास्त्रार्थ में सभी विद्वानों को हरा दिया तो अपमान से दुखी कुछ विद्वानों ने कालिदास से उसका शास्त्रार्थ कराया। विद्योत्तमा मौन शब्दावली में गूढ़ प्रश्न पूछती थी, जिसे कालिदास अपनी बुद्धि से मौन संकेतों से ही जवाब दे देते थे। विद्योत्तमा को लगता था कि कालिदास गूढ़ प्रश्न का गूढ़ जवाब दे रहे हैं। उदाहरण के लिए विद्योत्तमा ने प्रश्न के रूप में खुला हाथ दिखाया तो कालिदास को लगा कि यह थप्पड़ मारने की धमकी दे रही है। उसके जवाब में कालिदास ने घूंसा दिखाया तो विद्योत्तमा को लगा कि वह कह रहा है कि पाँचों इन्द्रियाँ भले ही अलग हों, सभी एक मन के द्वारा संचालित हैं। विद्योत्तमा और कालिदास का विवाह हो गया तब विद्योत्तमा को सच्चाई का पता चला कि कालिदास अनपढ़ हैं। उसने कालिदास को धिक्कारा और यह कह कर घर से निकाल दिया कि सच्चे पंडित बने बिना घर वापिस नहीं आना। कालिदास ने सच्चे मन से काली देवी की आराधना की और उनके आशीर्वाद से वे ज्ञानी और धनवान बन गए। ज्ञान प्राप्ति के बाद जब वे घर लौटे तो उन्होंने दरवाजा खड़का कर कहा - कपाटम् उद्घाट्य सुन्दरि (दरवाजा खोलो, सुन्दरी)। विद्योत्तमा ने चकित होकर कहा -- अस्ति कश्चिद् वाग्विशेषः (कोई विद्वान लगता है)। कालिदास ने विद्योत्तमा को अपना पथप्रदर्शक गुरू माना और उसके इस वाक्य को उन्होंने अपने काव्यों में जगह दी। कुमारसंभवम् का प्रारंभ होता है- अस्तोत्तरस्याम् दिशि से, मेघदूतम् का पहला शब्द है- कश्चित्कांता, और रघुवंशम् की शुरुआत होती है- वागर्थविवा से।
कालिदास के जन्मस्थान के बारे में भी विवाद है, लेकिन उज्जैन के प्रति उनकी विशेष प्रेम को देखते हुए लोग उन्हें उज्जैन का निवासी मानते हैं। कहते हैं कि कालिदास की श्रीलंका में हत्या कर दी गई थी।
रचनाएं
कालिदास की प्रमुख रचनाएं नाटक: अभिज्ञान शाकुन्तलम्, विक्रमोवशीर्यम् और मालविकाग्निमित्रम्। महाकाव्य: रघुवंशम् और कुमारसंभवम् खण्डकाव्य: मेघदूतम् और ऋतुसंहार
नाटक कालिदास के प्रमुख नाटक हैं- मालविकाग्निमित्रम् (मालविका और अग्निमित्र), विक्रमोर्वशीयम् (विक्रम और उर्वशी), और अभिज्ञान शाकुन्तलम् (शकुंतला की पहचान)।
मालविकाग्निमित्रम् कालिदास की पहली रचना है, जिसमें राजा अग्निमित्र की कहानी है। अग्निमित्र एक निर्वासित नौकर की बेटी मालविका के चित्र के प्रेम करने लगता है। जब अग्निमित्र की पत्नी को इस बात का पता चलता है तो वह मालविका को जेल में डलवा देती है। मगर संयोग से मालविका राजकुमारी साबित होती है, और उसके प्रेम-संबंध को स्वीकार कर लिया जाता है।
अभिज्ञान शाकुन्तलम् कालिदास की दूसरी रचना है जो उनकी जगतप्रसिद्धि का कारण बना। इस नाटक का अनुवाद अंग्रेजी और जर्मन के अलावा दुनिया के अनेक भाषाओं में हुआ है। इसमें राजा दुष्यंत की कहानी है जो वन में एक परित्यक्त ऋषि पुत्री शकुन्तला (विश्वामित्र और मेनका की बेटी) से प्रेम करने लगता है। दोनों जंगल में गंधर्व विवाह कर लेते हैं। राजा दुष्यंत अपनी राजधानी लौट आते हैं। इसी बीच ऋषि दुर्वासा शकुंतला को शाप दे देते हैं कि जिसके वियोग में उसने ऋषि का अपमान किया वही उसे भूल जाएगा। काफी क्षमाप्रार्थना के बाद ऋषि ने शाप को थोड़ा नरम करते हुए कहा कि राजा की अंगूठी उन्हें दिखाते ही सब कुछ याद आ जाएगा। लेकिन राजधानी जाते हुए रास्ते में वह अंगूठी खो जाती है। स्थिति तब और गंभीर हो गई जब शकुंतला को पता चला कि वह गर्भवती है। शकुंतला लाख गिड़गिड़ाई लेकिन राजा ने उसे पहचानने से इनकार कर दिया। जब एक मछुआरे ने वह अंगूठी दिखायी तो राजा को सब कुछ याद आया और राजा ने शकुंतला को अपना लिया। शकुंतला शृंगार रस से भरे सुंदर काव्यों का एक अनुपम नाटक है। कहा जाता है काव्येषु नाटकं रम्यं तत्र रम्या शकुन्तला (कविता के अनेक रूपों में अगर सबसे सुन्दर नाटक है तो नाटकों में सबसे अनुपम शकुन्तला है।)
कालिदास का नाटक विक्रमोर्वशीयम बहुत रहस्यों भरा है। इसमें पुरूरवा इंद्रलोक की अप्सरा उर्वशी से प्रेम करने लगते हैं। पुरूरवा के प्रेम को देखकर उर्वशी भी उनसे प्रेम करने लगती है। इंद्र की सभा में जब उर्वशी नृत्य करने जाती है तो पुरूरवा से प्रेम के कारण वह वहां अच्छा प्रदर्शन नहीं कर पाती है। इससे इंद्र गुस्से में उसे शापित कर धरती पर भेज देते हैं। हालांकि, उसका प्रेमी अगर उससे होने वाले पुत्र को देख ले तो वह फिर स्वर्ग लौट सकेगी। विक्रमोर्वशीयम् काव्यगत सौंदर्य और शिल्प से भरपूर है।
महाकाव्य
इन नाटकों के अलावा कालिदास ने दो महाकाव्यों और दो गीतिकाव्यों की भी रचना की। रघुवंशम् और कुमारसंभवम् उनके महाकाव्यों के नाम है।
रघुवंशम् में सम्पूर्ण रघुवंश के राजाओं की गाथाएँ हैं, तो कुमारसंभवम् में शिव-पार्वती की प्रेमकथा और कार्तिकेय के जन्म की कहानी है।
मेघदूतम् और ऋतुसंहारः उनके गीतिकाव्य हैं। मेघदूतम् में एक विरह-पीड़ित निर्वासित यक्ष एक मेघ से अनुरोध करता है कि वह उसका संदेश अलकापुरी उसकी प्रेमिका तक लेकर जाए, और मेघ को रिझाने के लिए रास्ते में पड़ने वाले सभी अनुपम दृश्यों का वर्णन करता है। ऋतुसंहार में सभी ऋतुओं में प्रकृति के विभिन्न रूपों का विस्तार से वर्णन किया गया है।
अन्य
इनके अलावा कई छिटपुट रचनाओं का श्रेय कालिदास को दिया जाता है, लेकिन विद्वानों का मत है कि ये रचनाएं अन्य कवियों ने कालिदास के नाम से की। नाटककार और कवि के अलावा कालिदास ज्योतिष के भी विशेषज्ञ माने जाते हैं। उत्तर कालामृतम् नामक ज्योतिष पुस्तिका की रचना का श्रेय कालिदास को दिया जाता है। ऐसा माना जाता है कि काली देवी की पूजा से उन्हें ज्योतिष का ज्ञान मिला। इस पुस्तिका में की गई भविष्यवाणी सत्य साबित हुईं।