Learning Sanskrit by fresh approach – Lesson 30
संस्कृतभाषायाः नूतनाध्ययनस्य त्रिंशः (३०) पाठः ।
As mentioned in the previous lesson, one may have to forgo the code of good speech in the interest of larger good, as was done by विभीषणः in this सुभाषितम् -
सुलभाः पुरुषा राजन् सततं प्रियवादिनः |
अप्रियस्य तु पथ्यस्य वक्ता श्रोता च दुर्लभः ||
१. सन्धि-विच्छेदान् कृत्वा समासानां पदानि च दर्शयित्वा ।
सु-लभाः पुरुषाः राजन् सततं प्रिय-वादिनः |
अ-प्रियस्य तु पथ्यस्य वक्ता श्रोता च दुर्-लभः ||
२. समासानां विग्रहाः ।
अनुक्र. | सामासिक-शब्दः | पूर्वपदम् | उत्तरपदम् | समासस्य विग्रहः | समासस्य प्रकारः |
१ | सुलभाः | सु | लभ | लब्धुं सुष्ठु (ते) | उपपद-तत्पुरुषः |
२ | प्रियवादिनः | प्रिय | वाद | प्रियः वादः येषां ते | बहुव्रीहिः |
३ | अप्रियस्य | अ | प्रिय | प्रियम् न (तस्य) | नञ-तत्पुरुषः |
४ | दुर्लभः | दुर् | लभ | लब्धुं दुष्करः | उपपद-तत्पुरुषः |
३. शब्दशः विश्लेषणम् ।
अनुक्र. | संज्ञा | संज्ञायाः प्रकारः | मूल-संज्ञा | लिङ्गम् | विभक्तिः | वचनम् | शब्दार्थः | ||||
१ | लब्धुम् | धा. सा. अव्ययम् | - | - | - | - | To get | ||||
२ | सुष्ठु | अव्ययम् | - | - | - | - | good, easy, simple | ||||
३ | सुलभाः | विशेषणम् | सुलभ | पु. | प्रथमा | बहु. | Easy to get | ||||
४ | पुरुषाः | सामान्यनाम | पुरुष | पु. | प्रथमा | बहु. | men | ||||
५ | राजन् | सामान्यनाम | राजन् | पु. | संबोधन | एक. | Oh king ! | ||||
६ | सततम् | अव्ययम् | - | - | - | - | Always, continuously | ||||
७ | प्रियः | विशेषणम् | प्रिय | पु. | प्रथमा | एक. | likeable | ||||
८ | वादः | सामान्यनाम | वाद | पु. | प्रथमा | एक. | Argument, talk | ||||
९ | तु | अव्ययम् | - | - | - | - | but | ||||
१०
| पथ्यस्य | सामान्यनाम | पथ्य | नपुं. | षष्ठी | एक. | Of advice to be followed | ||||
धा. सा. विशेषणम् | |||||||||||
११ | वक्ता | धा. सा. सामान्यनाम | वक्तृ | पु. | प्रथमा | एक. | One, who would speak | ||||
१२ | श्रोता | धा. सा. सामान्यनाम | श्रोतृ | पु. | प्रथमा | एक. | One who would listen | ||||
१३ | दुर्लभः | विशेषणम् | दुर्लभ | पु. | प्रथमा | एक. | difficult to get | ||||
४ धातुसाधितानां विश्लेषणम् ।
अनुक्र. | शब्दः | प्रत्ययः | धातुः | गणः | पदम् | प्रयोजकः ? | प्रयोगः | कालः / अर्थः |
१ | लब्धुम् | तुम् | लभ् | १ | आ. | न | कर्मणि | - |
२ | पथ्य | य | पथ् | १ | प. | न | कर्मणि | - |
३ | वक्तृ | कृ | वच् | २ | प. | न | कर्तरि | - |
४ | श्रोतृ | कृ | शृ | १ | प. | न | कर्तरि | - |
५ क्रियापदानां विश्लेषणम् ।
अनुक्र. | शब्दः | धातुः | गणः | पदम् (अत्र) | प्रयोजकः ? | प्रयोगः | कालः / अर्थः | पुरुषः | वचनम् |
१ | (सन्ति) | अस् | २ | उ. (प.) | न | कर्तरि | वर्त. | तृतीय | बहु. |
(अस्ति) | एक. |
६ अन्वयाः अनुवादाः च ।
अनुक्र. | अन्वयाः | अनुवादाः |
१ | (हे) राजन्, सततम् प्रियवादिनः पुरुषाः सुलभाः (सन्ति) | | Oh king ! those who would always speak likeable (speech) are easy to get |
२ | अप्रियस्य पथ्यस्य तु वक्ता दुर्लभः (अस्ति) | | One who would speak dislikeable advice to be followed is difficult to get |
३ | श्रोता च (दुर्लभः अस्ति) | | And one who would listen to dislikeable advice to be followed is also difficult to get |
७ टिप्पणयः ।
1 | पथ्य is a very popular and important term in medical practice especially in आयुर्वेद. Howsoever good or effective a medicine be to cure a malady, its effectiveness will not be realized, if the corresponding advice of ‘do’ and ‘don’t’s is not followed. A medical prescription is complete and effective only with both the medicine औषधं and the पथ्यम् । |
2 | पथ्य is धा साधित derived from the verb पथ which means ‘to go, move’. So, पथ्य thus means ‘the way to go by’, hence, ‘advice to be followed’ |
३ | To be able to listen to a dislikeable advice would need great balance of mind. Such balance of mind i.e. equanimity is well advocated in many श्लोकाः in श्रीमद्भगवद्गीता. In श्लोकाः 14-24 the words ‘प्रिय’ and ‘अप्रिय’ are very specifically legible –
समदुःखसुखः स्वस्थः समलोष्टाश्मकाञ्चनः |
तुल्यप्रियाप्रियो धीरः तुल्यनिन्दात्मसंस्तुतिः ||
It would be good to take up the study of this श्लोकः in the next lesson.
|
शुभमस्तु ।
-o-O-o-
No comments:
Post a Comment