Learning Sanskrit by Fresh Approach –Lesson 23
This सुभाषितम् is about some underlying phenomenon, which makes things happen, the way they do, though often the phenomenon defeats explanation.
व्यतिषजति पदार्थानांतरः को Sपि हेतुः ।
न खलु बहिरुपाधीन् प्रीतयः संश्रयन्ते ।
विकसति हि पतंगस्योदये पुण्डरीकम् ।
द्रवति च हिमरश्मावुद्गते चन्द्रकान्तः ।।
१. संधिविच्छेदान् कृत्वा सामासिक -शब्दानां पदानि च दर्शयित्वा
व्यतिषजति पदार्थान् आंतरः कः अपि हेतुः ।
न खलु बहिः -उपाधीन प्रीतयः संश्रयन्ते ।
विकसति हि पतंगस्य उदये पुंडरीकम् ।
द्रवति च हिम-रश्मौ उद्गते चन्द्रकान्तः ।।
२. समासानाम् विग्रहाः
अनुक्र | सामासिक -शब्दः | मूल-संज्ञा | पूर्वपदम् | उत्तरपदम् | समासस्यविग्रहः | समासस्यप्रकारः |
१ | बहिरुपाधीन् | बहिरुपाधी | बहि | उपाधि | बहिः उपाधिः | कर्मधारयः |
२ | हिमरश्मौ | हिम-रश्मि | हिम | रश्मि | हिमाः रश्मयः यस्य सः | बहुव्रीहिः |
३ | चंद्रकान्तः | चंद्रकांत | चंद्र | कांत | चन्द्रस्य कान्तः | षष्ठी-तत्पुरुषः |
३. संज्ञानाम् विश्लेषणम्
अनुक्र. | संज्ञा | मूल-संज्ञा | संज्ञायाःप्रकारः | लिङ्गम् | विभक्तिः | वचनम् | शब्दार्थः |
१ | पदार्थान् | पदार्थ | सामान्यनाम | पु | द्वितीया | बहु. | things |
२ | आंतरः | आंतर | विशेषणम्* | पु | प्रथमा | एक. | internal |
३ | कः | किम् | सर्वनाम | पु. | प्रथमा | एक. | Who, some |
४ | हेतुः | हेतु | सामान्यनाम | पु. | प्रथमा | एक. | Reason, purpose |
५ | बहिरुपाधीन् | बहिरुपाधि | सामान्यनाम | स्त्री. | द्वितीया | बहु. | External features |
६ | प्रीतयः | प्रीति | सामान्यनाम | स्त्री. | प्रथमा | बहु. | affections, attractions |
७ | पतङ्गस्य | पतङ्ग | सामान्यनाम | पु. | षष्ठी | बहु. | Of sun |
८ | उदये | उदय | सामान्यनाम | नपुं. | सप्तमी | एक. | On rising |
९ | पुण्डरीकम् | पुण्डरीक | सामान्यनाम | पु. | प्रथमा | एक. | White lotus |
१० | हिमरश्मौ | हिमरश्मि | सामान्यनाम | पु. | सप्तमी | एक. | On moon |
११ | हिमाः | हिम | विशेषणम् | नपुं. | प्रथमा | बहु. | cool |
१२ | रश्मयः | रश्मि | सामान्यनाम | नपुं. | प्रथमा | बहु. | rays |
१३ | उद्गते | उद्गत | विशेषणम्* | पु. | सप्तमी | एक. | Having arisen |
१४ | चन्द्रकान्तः | चन्द्रकान्त | सामान्यनाम | पु. | प्रथमा | एक. | Jewel, which melts by moon’s rays |
१५ | चन्द्रस्य | चन्द्र | सामान्यनाम | पु. | षष्ठी | एक. | Of moon |
१६ | कान्तः | कान्त | सामान्यनाम | पु. | प्रथमा | एक. | friend |
४. क्रियापदानाम् धातुसाधितानाम् च विश्लेषणम्
अनुक्र. | क्रियावाचक संज्ञा | प्रकारः | धातुः | गणः | पदम् | पदमत्र |
१ | व्यतिषजति | क्रियापदम् | वि + अति + संज् | १ | उ | प. |
२ | संश्रयन्ते | क्रियापदम् | सम् + श्रि | १ | उ | आ. |
३ | विकसति | क्रियापदम् | विकस् | १ | प. | प. |
४ | द्रवति | क्रियापदम् | द्रु | १ | प. | प. |
५ | उद्गते | धा. सा.
विशेषणम्
| उत् + गम् | १ | प. | - |
अनुक्र. | प्रयोजकः ? | प्रयोगः | पुरुषः | वचनम् | शब्दार्थः |
१ | - | कर्तरी | तृतीय | एक. | relates |
२ | - | कर्तरी | तृतीय | बहु. | rest upon |
३ | - | कर्तरी | तृतीय | एक. | blossoms |
४ | - | कर्तरी | तृतीय | एक. | melts |
५ | - | कर्मणि | - | एक. | Having arisen |
५. वाक्यानां विश्लेषणम्
अनुक्र | कर्तृपदस्य
विस्तारः
| कर्तृपदम् | कर्म १ | कदा | इतराणि
अव्ययानि
| क्रियापदम् /
धा सा.
|
१ | कः
आन्तरः
| हेतुः | पदार्थान् | अपि | व्यतिषजति | |
२ | - | प्रीतयः | बहिरुपाधीन् | न
खलु
| संश्रयन्ते | |
३ | - | पुण्डरीकम् | - | पतङ्गस्य
उदये
| हि | विकसति |
४ | - | हिमरश्मौ | उद्गते | |||
५ | - | चन्द्रकान्तः | - | - | च | द्रवति |
६. अन्वयः अनुवादः च
अनुक्र | अन्वयः | अनुवादः |
१ | कः अपि आन्तरः हेतुः पदार्थान् व्यतिषजति । | some internal (hidden) reason relates things (to each other) |
२ | प्रीतयः बहिरुपाधीन् न संश्रयन्ते खलु । | Really, affections are not based on external features |
३ | पतङ्गस्य उदये पुण्डरीकम विकसति । | lotus blossoms on sunrise |
४ | हिमरश्मौ उद्गते चन्द्रकान्तः द्रवति च । | The “चन्द्रकान्त” jewel melts by rising of moon |
७. टिप्पणयः
- This सुभाषितम् is in the drama मालविकाग्निमित्रम् by महाकविः कालिदासः
- Of the two corroborating evidences provided in support of the observation in first two lines, the evidence of a lotus blooming on sunrise is a fact. The other of a चन्द्रकान्त jewel melting with moon’s rising is a poetic axiom.
- Nonetheless the statement does motivate one to deliberate why and how things get related to each other. It is only such motivation, which led to many scientific discoveries. One good evidence is of the phenomenon of gravity.
- There is some philosophical significance also to this statement as endorsed by the shlokaH in 13th chapter in श्रीमद्भगवद्गीता. There it is mentioned –
कार्यकारणकर्तृत्वे हेतुः प्रकृति हेतुः प्रकृतिरुच्यते ।
पुरुषः सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुरुच्यते || १३-२१ ||
B.१ संधिविच्छेदान् कृत्वा सामासिक -शब्दानां पदानि च दर्शयित्वा
कार्य-कारण-कर्तृत्वे हेतुः प्रकृतिः उच्यते ।
पुरुषः सुख-दुःखानां भोक्तृत्वे हेतुः उच्यते || १३-२१ ||
B.२ समासानां विग्रहाः ।
अनुक्र | सामासिक-शब्दः | मूल-संज्ञा | पूर्वपदम् | उत्तरपदम् | समासस्य विग्रहः | समासस्य प्रकारः |
१ | कार्य-कारण-कर्तृत्वे | कार्य-कारण-कर्तृत्व | ||||
२ | कार्य-कारणम् | कार्य-कारण | कार्य | कारण | कार्यं च कारणम् च एतयोः समाहारः | समाहार-द्वन्द्वः |
३ | कार्य-कारण-कर्तृत्वे | कार्य-कारण-कर्तृत्व | कार्य-कारण | कर्तृत्व | कार्य- कारणम् कर्तृत्वं च एतयोः समाहारः | समाहार-द्वन्द्वः |
४ | सुख-दुःखानाम् | सुख-दुःख | सुख | दुःख | सुखानि दुःखानि च | इतरेतर-द्वन्द्वः |
B. ३. संज्ञानां विश्लेषणम् ।
अनुक्र. | संज्ञा | मूल-संज्ञा | संज्ञायाःप्रकारः | लिङ्गम् | विभक्तिः | वचनम् | शब्दार्थः |
१ | कार्य-कारण-कर्तृत्वे | कार्य-कारण-कर्तृत्व | सामान्यनाम | नपुं. | सप्तमी | एक. |
In (behind) what is to be done, reason (for doing it) and action of it being done
|
२ | कार्यम् | कार्य | विशेषणम्* | नपुं. | प्रथमा | एक. |
What is to be done
|
३ | कारणम् | कारण | सामान्यनाम | नपुं. | प्रथमा | एक. |
reason
|
४ | कर्तृत्वम् | कर्तृत्व | सामान्यनाम | नपुं. | प्रथमा | एक. |
The action of it being done
|
५ | हेतुः | हेतु | सामान्यनाम | पु. | प्रथमा | एक. |
Purpose, motivator
|
६ | प्रकृतिः | प्रकृति | सामान्यनाम | स्त्री. | प्रथमा | एक. |
Nature, as a fundamental principle, which pervades the Universe
|
७ | पुरुषः | पुरुष | सामान्यनाम | पु. | प्रथमा | एक. |
Fundamental principle
|
८ | सुख-दुःखानाम् | सुख-दुःख | सामान्यनाम | नपुं. | षष्ठी | बहु. |
Of happinesses and sorrows
|
९ | भोक्तृत्वे | भोक्तृत्व | सामान्यनाम | नपुं. | सप्तमी | एक. |
In (behind) experiencing
|
B.४. क्रियापदानां धातुसाधितानां च विश्लेषणम् ।
अनुक्र. | क्रियावाचक संज्ञा | प्रकारः | प्रत्ययः | धातुः | गणः | पदम् | पदमत्र |
१ | कार्यम् | धा. सा. विशेषणम् | य | कृ | ८ | उ | - |
२ | उच्यते | क्रियापदम् | - | वच् | २ | प. | आ* |
अनुक्र. | प्रयोजकः ? | प्रयोगः | कालः /अर्थः | पुरुषः | वचनम् | शब्दार्थः |
१ | - | कर्मणि | विध्यर्थः | - | एक. | What is to be done |
२ | - | कर्मणि* | वर्त. | तृतीय | एक. | Is said |
- Note that in कर्मणि प्रयोग the धातु is used in आत्मनेपदम् norm, even if the original धातु is parasmaipadee.
B.५. वाक्यानाम् विश्लेषणम् ।
अनुक्र | कर्तृपदम् | पूरकम् | क्रियापदम् /
धा सा.
|
१ | प्रकृतिः | कार्य-कारण-कर्तृत्वे हेतुः | उच्यते |
२ | पुरुषः | सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुः | उच्यते |
B.६. अन्वयः अनुवादः च ।
अनुक्र | अन्वयः | अनुवादः |
१ | प्रकृतिः कार्य-कारण-कर्तृत्वे हेतुः उच्यते । | Nature, as a fundamental principle, which pervades the Universe is said to be the motivator behind what is to be done, the reason (for it being done) and the action of it being done. |
२ | पुरुषः सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुः उच्यते । | The fundamental principle “puruShaH” is said to be the motivator (and/or the reason) behind experiencing the happinesses and sorrows. |
B.७. टिप्पणयः
- Philosophical principle of what internal (hidden, incomprehensible) reason is suggested by महाकवि कालिदास in his सुभाषितम् is explained in terms of the fundamental principles of “प्रकृति” and “पुरुष” in the श्लोकः in भगवद्गीता.
- In the first line there is the mention of the trinity of (a) what is to be done (b) the reason for it being done and (c) the action of it being done. Such trinities exist in many different contexts – (a) happenings of events minute or large (b) the cause and effect relationships that dictate all those events happening (c) knowledge of the happenings and the underlying cause-effect relationships.
- The entire chapter 13 in भगवद्गीता is so rich in dwelling on many fundamental philosophical concepts that संत ज्ञानेश्वर devoted to this chapter as many as 1300 verses out of total 9000+ verses (14 percent) of his commentary on भगवद्गीता. Number of श्लोकाः in the thirteenth chapter in भगवद्गीता are 35 out of total 700 (5 percent).
- Commentary of संत ज्ञानेश्वर is of average 36+ verses per श्लोकः in गीता. I am too naïve, unqualified and uninitiated to dwell on the in-depth meaning of this श्लोकः.
- Yet, the सुभाषितम् and the श्लोकः together provide enough motivation for one to delve deeper and deeper into the rich treasure of philosophical thought that is enshrined in संस्कृत literature in general.
शुभमस्तु !
No comments:
Post a Comment